obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif
obrazy/spacer.gif
obrazy/spacer.gif
obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif
 Hlavná stránka 
 Náš časopis 
 - O našej MŠ 
 + Triedy 
    - Trieda - Obláčiková 
      Básničky, pesničky 
      Fotky Obláčiky 
 Kalendár aktivít - nové 
 + Jedáleň 
 + Fotogaléria 
 + Rodičovské združenie 
 + Rada školy 
 Správa o činnosti zariadenia 
 Školský vzdelávací program 
 Školský poriadok 
 + Verejné obstarávanie 
 Tlačivá 
 Kontakt 
 Kniha návštev 
 Mapa servera 
 
 
 
Pieseň    Bola babka 
Bola babka mala capka, capko mal dva rohy, tri zvončeky na retiazke štyri bystré nohy, päťkrát už bol za potokom, šesťkrát skočil bystrým skokom, sedem kačiek vyplašil, osem husí nastrašil deviateho barana, Aničku a Milana, sotva bolo desať hodín vyskočila spoza vrbín nahnevaná babka a odviedla capka. 
 
Jeseň 
Padá lístie šuchoce.  
Šuchy, šuchy šuch. Zajko po ňom dupoce.  
Dupi, dupi dup. 
 
Vrabček a lastovička 
"Kam sa chystáš lastovička?" 
Vyzvedá sa vrabček z kríčka. 
"Chystám sa na veľký let, z výšky nádherný je svet. 
"Ty si lastovička leť, keď príde čas, vráť sa späť. 
Na jar znova čim, čim, čim, s radosťou ťa uvidím! 
 
 
Pieseň  Týždeň 
V pondelok sme nakúpili. 
V utorok sme zakúrili.  
V stredu kašu varili, v štvrtok sme ju delili. 
V piatok sme ju fúkali, psíkovi sme núkali, psík kašičku neľúbi, lepí sa vraj na zuby. V sobotu sme vyriadili dom, a ty keď si nepomáhal nože hybaj von. 
 
PIESEŇ PRE MIKULÁŠA 
 VITAJ V NAŠEJ ŠKÔLKE MILÝ MIKULÁŠ.VYZERALI SME  ŤA  Z OKNA TOĽKO RÁZ 
 
 
 
 
KOŽUŠTEK A DLHÚ BIELU BRADU MÁŚ,VITAJ VITAJ  MEDZI NAMI MILÝ MIKULÁŠ. PO TEJ DLHEJ CESTE KONEČNE UŽ ZLOŽ,POD ZELENÝ STROMČEK TEN SVOJ VEĽKÝ KÔŠ. VIEME, ŽE Z TÝCH DAROV AJ NÁM NIEČO DÁŠ. VITAJ VITAJ MEDZI NAMI MILÝ MIKULÁŠ 
 
  
 
 
 
PROSBA 
PADÁ SNIEŽIK POĽAHÚČKY POZAKRÝVA POLIA LÚČKY,SADÁ DEŤOM NA LÍCA BUDEŽE TO SANICA. 
 
 CELÝ KRAJ SŤA STRIEBRO SVIETI,PRÍĎ MIKULÁŠ, PROSIA DETI. CHYTRO SADAJ NA SANE,V ŠKOLKE ŤA UŽ ČAKÁME. UKÁŽEME TI ČO VIEME,ROZPRÁVOČKY ROZPOVIEME. 
PREDNESIEME PEKNÝ VERŠ,NAKRESLÍME ČO LEN CHCEŠ. NIČ TO ZA TO ŽE SME MALÍ,STATOČNE SME PRACOVALI. PONÁHĽAJ SA MIKULÁŠ, PONÁHĽAJ SA MEDZI NÁS. 


PÁN TRALALINSKÝ
 

V SPEVÁKOVCIACH, PEKNOM MESTE, STAJÍ DOMČEK MALÝ NÍZKY 
 
A V ŇOM BÝVA SLÁVNY SPEVÁK, PÁN TRALALINSKÝ. 
 
JEHO ŽENA – TRALAŽENA 
 
JEHO DCÉRKA – TRALALÉRKA, 
 
JEHO SYNČEK - TRALALÍČEK. 
 
NO A  MAČKA? 
 
MÁ AJ MAČKU. 
 
TAKÚ MLSNÚ TRALALAČKU. 
 
A EŠTE AJ PAPAGÁJA, STRAKATÉHO TRALAGÁJA. 
 
KAŽDÉ RÁNO, KEĎ SA ZÍDE TÁ SPOLOČNOSŤ VZÁCNA, CTENÁ 
 
ZNEJE MESTOM NA ČESŤ MAJSTRA JEHO PIESEŇ OBĽÚBENÁ. 
 
VŽDY KEĎ ZDVIHNE PÁN TRALISLAV DVE PALIČKY – TRALALIČKY, 
 
VŠETCI ZMĹKNU, ALE POTOM, ZAS SA DAJÚ DO PESNIČKY: 
 
TRALA, TRALA,TRALALALA 
 
TRALALALA, TRALA!“ 
 
TAK SA ŠÍRI SVETOM SLÁVA ZBORU PÁNA TRALISLAVA. 
 
ZBOR SPIEVA A TRALUJE A SÁM MAJSTER DIRIGUJE 
 
A SÁM V SPEVE PRÍKLAD DÁVA: 
 
TRALA, TRALA, TRALALALA!“ 
 
A UŽ Z IZBY DO KUCHZNE, NOVÁ PIESEŇ ZNOVA PLYNIE. 
 
UŽ SPIEVAJÚ DOMOVNÍCI, BA AJ CHODCI NA ULICI: 
 
SPIEVA ŠOFÉR TRALALOFÉR 
 
AJ KUCHÁRKA TRALALÁRKA, 
 
AJ CHYŽNÁ TRALALYŽNÁ 
 
AJ OBCHODNÍK TRALALOBNÍK 
 
AJ POLICAJT TRALALICAJT 
 
AJ ADVOKÁT TRALALOKÁD 
 
AJ PÁN DOKTOR TRALALOKTOR! 
 
AJ TÁ MALÁ MYŠKA SIVÁ, TRALALIŠKA, 
 
HOC SA BPOJÍ MAČKY TRALALAČKY, 
 
TIEŽ SI NAŠLA KÚTIK MALÝ , TRALALÚTIK, A TIEŽ PIŠTÍ PPOTICHÚČKY 
 
TRALA, TRALA, TRALALIČKY.... 

L. Podjavorinská
Žabiatko
Keď pršalo mrholilo
Žabiatko sa narodilo.Žabiatko ver silné ako buk
otvorilo sivé očká, skríklo “Mama kŕk! “A mamička, žabka miláveľmi sa mu potešila.
Zavolala zakrátko:
Poďteže k nám babky, tetky
poďteže k nám na posiedky
máme malé žabiatko!

Hneď sa zbehli babky, tetky,znášajú mu nové hábky ,
košieľočky, čepčeky i perinyi kolísku z trstiny.
Dokola si posadali,Žabiatku sa radovali.
V celej šírej močarinenie je také krásne milé žiadne iné.
Sedia nad ním s škrekom-brekom,akože ho neúrekom,
akože ho nazveme, čo s ním robiť budeme?

Dohodli sa s kvikom kvakom kvak,že ho nazvú Žaburiakom, tak!
Okúpu ho v močarine, kvak! Povijú ho ako iné, tak!
Staré žaby prisvedčili, kvak,Že je veru, že je veru tak!
„Hubičku má ako vráta , kvak!“„Bude spevák ako tata, tak!“
„Očká veľké ako žiadne, kvak!“„Čo nevidí, neukradne, tak!“
„Ako sane nôžky malé kvak!“„Bude majstrom vo futbale, tak!“

Mamička len hlavou kýva,s láskou v očká sa mu díva,
kolíše ho na podbeli,objíma ho od radosti,
pred očkami žabích hostí,až ho bolí bok!
„Hneď ťa spapám od ľúbosti!“
Preľaklo sa žaburiatko – skok!
Nikdy viac ho nevideli.

Na tanci
Išla sova na tanec  vyfintená veľmi
pratala sa poza pec, pratala sa dvermi.

Keď ju vrabec uvidel hneď ho svrbí nôžka,
poď sovička na tanec, skočíme si troška.

Tančil vrabec strapatý tance samé nové,
postúpal on na päty milej pani sove.

Pozor vrabček, pozor daj ak sa bojíš búrky
nestúpaj mi na päty, ani na pazúrky.

Naľakal sa tanečník,že mu zdrví kosti,
nik ju viacej  nepojal po tej mrzutosti.

Jedna druhej riekla...
 
Jedna druhej riekla,keď koláče piekla: 
Požičaj mi lopatu,keď si už napiekla.

Jedna druhej rečie,
kúpime si čepce, 
ak sa nevydáme,čepce popredáme 
 
 
Naša mačka   
Naša mačka strakatá,
mala štyri mačatá.
Jedno čierne, druhé biele,
tretie žlté, preveselé.
A to štvrté strakaté,
po mamičke okaté
 

Bál
  
Princeznička na bále,
postrácala korále,
nahneval sa tatko kráľ,
Kuba k sebe zavolal.
Kubo, Kubo, beda ti
ak sa s nimi nevrátiš,
Kubo, ten sa nezľakol
naryl v poli zemiakov.
Vysypal ich po sále
tu máte tie korále.
Väčšie tam už neboli,
zjedli ich aj bez soli.
 
 
 

Pieseň ROK
 
POZNÁM JA MAMKU ČO MÁ ŠTYRI DETI. 
 KAŽDÉ JEJ NOSIEVA VŽDY ČERSTVÉ KVETY. 
 JAR DÁVA SNEŽIENKY A SEDMOKRÁSKY 
 OD LETA DOSTÁVA RUŽE A KLÁSKY 
KVIETOK OD JESENE ZAKAŽDÝM ZMOKNE. 
ZIMA ZAS MAĽUJE KVETY NA OKNE. 
A TAK TÁ MAMKA ČO MÁ ŠTYRI DETI 
MÁ VŠADE VŽDY PEKNÉ  A ČERSTVÉ KVETY. 
  




 Jozef Pavlovič    Ježko

1.Prišiel ježko pod plánočku,                                          5. Neriekol viac ani slova
   vyzúva si topánočku.                                                           na druhý deň išiel znova
   Za ránečka,  za rána                                                          pod tú plánku košatú
   hrušiek si vraj naráňa.                                                        a zareval o ratu.

2.Chudák ježko máš ty smolu,                                          6.Lebo ranný múdry vánok
   bota za svet nechce dolu.                                                  zronil botu miesto plánok.
   V konároch sa zasekla                                                       Spadla ono z konára
   a viac ani necekla.                                                             rovno na nos klamára.

3.„To je teda ozaj pekné,                                              7. Nosisko mu navrel z nosa,
   čo mi teraz žena riekne?                                                  pred očami zatmelo sa.
   Aby takú robotu,                                                              Potme spravil vpravo bok,
   Takto tu prísť o botu!“                                                      poď po druhú na potok.

4.Príde domov v jednej vari?                                           8.Domov príde mokrý celý
    Do potoka i tú šmarí.                                                         z nosa sa mu hrča škerí.
    Doma riekol ježici:                                                           Hrušiek málo pramálo
    -V lese boli zbojníci!                                                        v ľavej bote čvrkalo                    

Kreslím 

Kreslím, kreslím, čári – mári  
Všetko sa mi nepodarí.  
                                   Nakreslím si domček,
v tom domčeku stolček.  
Na stolčeku mištičku,  
v tej mištičke kašičku,  
pri mištičke mačičku.  

  
Ale psíka nenakreslím,  
odohnal by mačičku,  
a mačička bude hladná,  
že neziedla kašičku.  


 
(c) www.stranka.info - sami si vytvorte svôj Web